BIOUHLIE, STROMY A VODA ZACHRAŇUJÚ KLÍMU

V dnešnej dobe často používame slová ako: uhlíková stopa, alebo emisie uhlíka a pod. Ako môže byť pri týchto negatívnych slovách vnímaný pojem biouhlie pozitívne? A čo to vlastne je?

Na našej planéte sú dva zdroje uhlíku. Ten prvý je všade okolo nás v telách rastlín a živočíchov, kde po ich zániku sa uvoľňuje čiastočne do pôdy a čiastočne do atmosféry, či oceánov. Takto to funguje v stálom kolobehu. K tomuto uhlíku začal človek uvoľňovať fosílny uhlík, ktorý bol pevne naviazaný v zemskom plášti. Odtiaľ možno poznáme už známy pojmy ako: fosílne palivá, uhlie, ropa a plyn. Ich spaľovaním sa vo forme emisií spája s pôvodným prvým uhlíkom cirkulujúcemu v atmosfére. Takto prispievame k skleníkovému efektu a celkovému otepľovaniu našej planéty. 

Pokiaľ chceme znížiť obsah emisií oxidu uhličitého v atmosfére, musíme znížiť používanie fosílnych palív, alebo stiahnuť uhlík z atmosféry. Ďalšou možnosťou ako môžeme prispieť je začať využívať biouhlie a jeho výhody. 

ČO JE TO BIOULIE?

Biouhlie je jemnozrnný materiál, veľmi podobný drevenému uhliu (líši sa tým, že nie je kusový a nie je používaný ako palivo), ktorý vzniká pyrolýznym procesom. Vzniká zahrievaním biomasy bez prístupu vzduchu a to pri teplotách 300-600 °C. Pod pojmom biomasa si predstavte akúkoľvek rastlinnú hmotu, z lesa, poľnohospodárstva, či záhrady (bežne kompostovateľné, preto aj kompost nazývame čierne zlato). BIOUHLIE je pridávané do pôdy A ZLEPŠUJE JEHO KVALITU. Zloženie má až na dusík veľmi podobné ako vstupná biomasa. Najväčšiu časť tvorí čistý uhlík, vo veľmi stabilnej forme a skoro vôbec nepodlieha ďalšiemu rozkladu. Naň sa potom naviažu postupne uvoľňované živiny. Takto spracovávaný uhlík vo forme biouhlia vydrží v pôde stáročia a nie je uvoľňovaný späť do ovzdušia, ako pri bežných procesoch. (Jeho stabilita bola preukázaná z nálezísk ohnísk pri archeologických prieskumoch)

Pretože vzniká úplne iným procesom než klasické uhlie a je tvorené z rastlinnej biomasy, zaužíval sa preň pojem BIOUHLIE (pomenoval ho tak vedecký fyzik a klimatológ Jan Hollan).

NIE JE TO NOVINKA

Dávne kultúry pred stovkami rokov už vedeli o bohatých účinkoch biouhlia na pôdne vlastnosti. Najznámejšie oblasti, kde boli obdoby takéhoto uhlia používané sa nachádzajú v Južnej Amerike, Brazílii, Ekvádore, či Peru. Našli by sme ich aj v tropických lesoch Ázie, či niektoré ostrovy Oceánie. Tam sa používal pojem Terra preta (z portugalského slova čierna zem) s výrazne humóznejšou pôdou a priaznivými fyzikálnymi i agronomickými vlastnosťami. Dialo sa tak pri vyrúbaní a vypaľovaní lesa za účelom získať poľnohospodársku pôdu. Cielene vypaľovali les špecifickým spôsobom, aby získali čo najviac zuhoľnatenej hmoty, ktorú následne zapracovali do zeme.

BIOUHLIE VYLEPŠUJE PÔDU

Pridávaním biouhlia do pôdy vylepšujeme jej agronomické vlastnosti, ktoré ovplyvňujú jej chemické a fyzikálne parametre, rovnako aj zlepšujú pôdnu vlhkosť, pôdny vodný režim a tvorbu pôdnych agregátov. Uhlík má výbornú absorpčnú schopnosť, rovnako vie viazať živiny, či ďalšie dôležité látky, ktoré sa z pôdy následne nevyplavujú. Svojou štruktúrou a povrchom napomáha osídľovať pôdy mikroorganizmami a zlepšiť vegetácií aj prúdenie kyslíka v pôde, (čo je mimochodom častá príčina vysychania stromov v mestách v dôsledku zaťaženia koreňovej sústavy parkovaním a zaťažovaním). 

Biouhlie je výborný pomocník či už na úžitkové pestovanie, ale aj na prospech mestskej zelene, ktorá žije v stresovom prostredí.

Pôda je dôležitým úložiskom uhlíku, obsahuje ho 3x viac než atmosféra a 5x viac ako lesy.

Toto úložisko a jeho kapacita môže zlepšiť fungovanie spracovania uhlíku a znížiť tak jeho podiel v atmosfére. Ukladať biouhlie do ornej pôdy pomocou premiešania s kompostom a následným zapracovaním do pôdy orbou, alebo kultiváciou bude mať zásadný vplyv na zlepšenie úrodnosti a efektívnosti vďaka prírodným procesom, bez pomoci chémie. Tak by sme dokázali aj konzumovať potraviny bez postrekov a poľnohospodári by sa nesťažovali na nízku úrodnosť. Biouhlie sa dá aj jednoducho vyrobiť, pomocou splyňovacích zariadení, chce to len chuť zmeniť zaužívané spôsoby. Tvorba biouhlia môže byť prospešná, nielen v poľnohospodárstve, ale aj v lesníctve, záhradníctve, až po využitie v každej záhrade. V rozvojových krajinách môžu takéto splyňovacie zariadenia slúžiť na varenie a popri tom si získajú kvalitné hnojivo na pestovanie.

Na rozdiel od uhlíku spaľovaním fosílnych palív je biouhlie kedykoľvek človekom znovu obnoviteľný zdroj, ktorý sa opäť vracia do pôdy. Globálne využitie biouhlia k zlepšovaniu pôdnych vlastností, by mohlo viesť k postupnému odčerpaniu a bezpečnému uloženiu množstva uhlíka zachyteného fotosyntézou v ovzduší.  Postupom času, by sa mohlo podariť vrátiť zloženie atmosféry späť k hodnotám pred priemyselnou revolúciou a znížiť ohrievanie planéty....Všetci sme kvapky v mori.

Autor: Ing. Katarína Ďurišová