Nech už máte modernú stavbu, klasický dom alebo chatku, všetkým stavbám pristane prírodný a divoký štýl prírody. Výhodou je, že každý kúsok kraja je niečím špecifický, originálny a nenahraditeľný. Preto presne definovať konkrétne druhy a materiály by bolo limitujúce. Predstavíme vám však charakteristické črty prírodnej záhrady a naopak to, čomu by ste sa mali v prípade takejto záhrady vyhýbať.

Ak chcete umenie v záhrade, nahraďte keramické, či umelé korytnačky za prírodnú lokálnu tematiku z kovu

TIP 1: Majte oči otvorené

Každý má za domom iné typické dreviny, materiály, terén i výhľady, čo ovplyvňuje aj Vašu záhradu. Nie je účelom mať záhradu v horách a chcieť, aby sme tam mali palmy. Okrem toho, že by to bolo neekologické udržiavať, začali by nelokálne druhy trpieť patogénmi, ktoré ich v prirodzenom stanovisku netrápia. V prírode napríklad nenájdeme dokonale strihané stromy do tvaru guličiek, ihlanov a ani krikľavé panašované druhy vytvorené šľachtiteľmi. Príroda je jednoduchá, divoká, čistá s množstvom textúr či štruktúr druhov. Preto si skôr všímajte, čomu sa darí u vás, čo sa vám v okolí páči. To bude zaručene rásť bez veľkých údržieb a starostí.

TIP 2: Lokálne zdroje v hlavnej úlohe

Vyhýbajte sa plastovým materiálom a odliatkom. Namiesto toho si radšej všímajte materiály navôkol. Ak máte v okolí kamene, aké sú? Sú to vápence, dolomity, bridlica, pieskovec, žula alebo iné? Rovnaké miestne kamene či iný materiál využite aj vo svojej záhrade. Tak to bude všetko na seba nadväzovať a nebudete meniť ráz krajiny. Lokálny materiál nemusíte zďaleka dovážať, vďaka čomu znížite uhlíkovú stopu aj cenu transportu.

IMG_3732-min
Chodníčky v horských lokalitách

Výborným prírodným materiálom je aj drevo. Ak ste z nižšie položených oblastí, hodí sa napríklad dub, či agát. Ak zo severnejších, tak môže byť smrekovec. Do vinárskych oblastí sa zase hodí pálená tehla, škridla, dlaždice a ďalšie podobné materiály. V chladnejších oblastiach prevládajú kované prvky, žulové kocky, nepravidelná kamenná dlažba, odseky či kamenné múriky. Stačí si len o trošku viac všímať okolie a svojou činnosťou dokážete podporiť históriu miesta i obnovu starých vecí na záhrade.

 
Vinice na juhu Slovenska
Porast slnečného okraja lesa a mostík cez potôčik

TIP 3: Funkčná príroda

Všimli ste si, aká je nádherná krajina na prechádzke a pritom sa o ňu nikto nestará, prípadne je tam len minimálna starostlivosť? Všetko v prírode má svoje opodstatnenie a vlastný kolobeh. Jeho narušením ovplyvníme ostatné funkcie a nadväznosti. Ak chcete mať fungujúcu záhradu s nízkou údržbou, inšpirujte sa fungovaním prírodnej krajiny. Zadržiavajte vodu, využívajte terén na výhľady, mulčujte záhony a podobne.

Čím a ako mulčovať záhon?

Môžeme prirodzene mulčovať slamou. Vhodné je aj mulčovanie kartónom, mokrými rozložiteľnými novinami (pozor na ťažké kovy z tlačiarenských farieb) či jutovou rohožou. Tento mulč síce do 3 rokov zmizne, no pri správnej kombinácií a počte druhov sa vegetácia zapojí. V konkurencií hustej výsadby sa burina tak nerozširuje.

Určite ste už videli mulčovať ostrohranným štrkom 5-7 cm. Je to tiež výborná varianta, pri ktorej treba okrem výhod spomenúť aj nevýhodu okraju, kde sa zosúva výška mulču a toto miesto je tak náchylné na náletové buriny. Ďalším dodatkom k štrku je jeho zložitejšia obnova záhonu. Mulčovať sa dá aj šiškami, kôrou či štiepkou. Pri štiepke je však potrebné dopĺňať dusík do pôdy.

Ako vidíte, príroda je samá veda a neustála škola, preto sa nikdy na záhrade nudiť nebudete.

Autor: tím ateliéru G.Arch